Radšej mám lúky. Tam môžem behať dokola a nič nepoškodím. A potom, keď odtiaľ posielam pozitívnu energiu do sveta, cítim ako sa mi vracia. Ako ma napĺňa. A tak sme na chvíľu jedno. Ja, kvety, a sila nado mnou, moje svetlo. Pokojne môže byť zamračené. A nebojím sa. V tej chvíli by do mňa mohol trafiť aj blesk a nebudem sa báť. Lebo je to silnejšie ako ja, ako čokoľvek iné. To som vám trošku chcela priblížiť môj svet, ktorý milujem najviac na celom svete. Ktorý milujem viac ako umelecký zážitok, áno viac ako Van Goghove Ruže, ktoré by sa rozhodol namaľovať a boli by minimálne také krásne ako jeho Slnečnice. Viac ako seba, viac ako teba. Áno viac. Lebo je to svet silnejší než najsilnejšia pozemská moc, emócia, cit. A to mi už nik nevezme. Tak teda vitajte v mojom svete!
23. jún 2013 o 21:54
(upravené 23. jún 2013 o 23:32)
Páči sa: 0x
Prečítané: 288x
Vitajte!
Áno, áno, toto je ten svet, ktorý ťa mení. Má ten ale silu! Dokáže všetko. A ty s ním tiež, ak sa prispôsobíš. To je ten svet! Kvitne, ak sú podmienky priaznivé. Čo je škoda, je to, že ho treba neustále postrekovať. Proti mandolinkám, či ako sa to volá. A potom vyzerá ako naleštená lakovka. To je ten svet veľký asi ako moja dlaň. Do záhrady veľmi nechodievam, len tak občas sa pokochať, niečo si tam zobnúť, ale to je všetko.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)