Viktória Bellová
Malé - veľké sny
Prechladla som. V jeden večer som sa vybrala na plaváreň. Jasné, že som si potom dala i čiapku, ale nepomohlo to. Tak som prechladla. A dnes som si čítala na balkóne. Nebola to síce ani jedna kapitola z mravoučnej knihy povinnej literatúry, ale cítila som vnútorný rozlet. A stálo mi to za tých osem stupňov Celzia. Chcem načrtnúť tému malé sny. Popravde, je to trochu hanebné slovo. Aký sen je malý a čo konkrétne tomu - ktorému dáva privilégium byť veľkým? Výška cieľa? Skôr ide o kvalitu sna. O našu neprekonateľnú túžbu. Ak po niečom dostatočne neprahneme, porozmýšľajme, či vôbec chceme za to bojovať. Nebojujme z princípu. Vlastne, ak bojujeme z princípu, vlastne ani nebojujeme. Nechajme čas dozrieť, alebo sa opýtajme samých seba, čo v skutočnosti chceme. Ale potom v to verme celou svojou dušou.