Čo otvára oči (nielen) k obdivu

Autor: Viktória Bellová | 18.6.2013 o 11:02 | (upravené 18.6.2013 o 11:28) Karma článku: 4,45 | Prečítané:  189x

Tak ako by sa dalo diskutovať o tom, či pravda skutočne relatívna je, tak by sme mohli viesť diskusie i o nedostatku čohokoľvek. Pokúsme sa definovať slovo krása. Senzorická impozantnosť, gracióznosť.

Naša inakosť a individualita do/vytvára naše postoje. To, že mne sa páči A a tebe B, je podľa môjho názoru jedna z najfantastickejších čŕt ľudí. Lebo to to v nás tvorí našu vlastnú mozaiku. Každá časť buduje celok, celky tvoria bytosť. Alebo sme to my, čo celky tvoríme? Istým spôsobom záleží od odhodlania vziať svoju originalitu do vlastných rúk. Nedá sa predsa povedať či sú dôležitejšie základy domu a charakter zeme, na ktorej stojí, alebo múry, ktoré nemajú schopnosť samostatne napĺňať svoj účel. Tak i my staviame na určitých predpokladoch, na potenciály. Bol ťažko vybudovaný na tabule rasa. Ale nastal čas obrodenia, rastu. Myslím, teda som. Ak dokážem s plným vedomím vysloviť túto vetu, napĺňam základné požiadavky človeka. Ja si však k tomuto dovolím pridať : Myslím a tvorím - teda som. Človek ako obraz Boha, sám si svoj život zveľaďuje. Vzdialenosť medzi ľuďmi napĺňa slovom a dotykom, k oknu vešia záclonu a seba napĺňa myšlienkou. Tá ho motivuje, podvedome z neho programuje dušu mysliacu, fascinujúcu a fascinovanú, dušu tvoriacu ideu. A tak sa teda znova pýtam, čo teda krása (nie) je? Môžeme brak, aj keď relatívny charakterizovať ako nedostatok citu? Myslím, že práve ten nevkusný prvok je len výplod niečoho, čo jednoducho netúži byť plnohodnotné. Chce sa len prezentovať a to tým najpopulárnejším spôsobom. Je len minimálne sofistikovaný, vychrlený prvoplánovým strojom. Čakajúci na kúpu, na výmenu za. Potláča, respektíve nepokúša sa rozvíjať v sebe prvok, ktorý ho robí predpokladom umenia. Postupne sa snažím učiť sa porozumieť kráse. Ona dobre vie, že práve jej priezračná idea z nej robí prvok umenia. Že sa stáva vznešenou vďaka prvotnej myšlienke, vyliahnutej z hlbokého zážitku, z vnútra čohosi nevšedne všedného. Tam drieme, ale neskrýva sa. Naopak, čaká bezúhonná ako Eva predtým, než poznala hanbu. Netúži len vzbudiť obdiv, skôr podnecuje kvitnutie potenciálu. V akomkoľvek zmysle slova.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?